Úprimne – ono sa to nestalo zo dňa na deň. Spočiatku sa mi zdalo nereálne ísť touto cestou a brala som spracovanie vlny ako svoje hobby. Len to hobby si začalo nárokovať viac a viac času až som sa ocitla v situácii, kedy už sa nedalo sedieť na dvoch stoličkách. Dnes viem, že to bola správna voľba. Nie preto, že to bolo jednoduché, ale preto, že to dáva dlhodobý zmysel.
Najväčšou výzvou pre mňa bolo prekročiť vlastnú obavu, či sa uživím niečím tak „pomalým“ a remeselným v dobe, ktorá je zvyknutá na rýchlosť, dostupnosť a okamžitý výsledok. Prechod od istoty k vlastnému podnikaniu nebol len praktický krok, ale aj mentálny. Zrazu som bola zodpovedná za všetko – od materiálu až po marketing, od financovania až po to, či si človek vôbec trúfne veriť tomu, čo robí.
Naučilo ma to plánovať, byť disciplinovaná, mať rezervy, ale aj uvedomiť si, že rast môže byť pokojný a postupný. Nemusí byť rýchly, aby bol správny.
Ľuďom, ktorí zvažujú podobnú zmenu, by som poradila dve veci. Prvá – overiť si, či ich idea obstojí aj v realite. Skúsiť si ju najprv v menšom, než spravia veľký skok. A druhá – nespoliehať sa len na nadšenie. To je nádherné, ale nestačí. Podnikanie potrebuje aj systém, čas, vytrvalosť a ochotu učiť sa nové veci.
A hlavne: nevstupovať do podnikania z úteku, ale z presvedčenia. Keď človek vie, prečo to robí, ľahšie ustojí aj náročné obdobia.
Hodnoty ako udržateľnosť, ručná práca a poctivosť nie sú pre mňa len heslá – sú to praktické rozhodnutia, ktoré robím každý deň. Premietajú sa do toho, aký materiál používam, ako s ním pracujem, koľko času venujem jednotlivým výrobkom a aj do toho, čo odmietnem robiť, ak to nie je v súlade s mojím presvedčením.
Udržateľnosť u mňa znamená pracovať s tým, čo má zmysel: s lokálnou vlnou, s tradičnými postupmi, s rešpektom k prírode aj k zákazníkovi. Ručná práca zase prináša kvalitu, ktorú stroje nevedia nahradiť — každý kus je originál, prejde mi doslova mojimi rukami, od surovej vlny až po hotový produkt. A poctivosť je pre mňa o tom, že si stojím za tým, čo robím, aj keď je to pomalšie alebo náročnejšie.
Najviac ma napĺňa, keď vidím, že ľudia tieto hodnoty cítia. Keď mi napíšu, že ich výrobok hreje, že im pripomína detstvo, alebo že si ho vážia, pretože vznikol s úctou k materiálu. To je pre mňa najväčšia odmena.
Najťažšie je možno to, že všetko robím sama a všetko trvá dlhšie, než je bežné v dnešnom svete. Človek musí ustáť tlak okolitého tempa a veriť, že kvalita a poctivosť majú dlhodobú hodnotu, aj keď neprinášajú okamžitý výsledok. Ale práve v tom je zároveň sila — robiť veci tak, ako im verím.
JaDoLi – stříbrný firmový oscar v kategorii veřejnosti Český Goodwill 2025
Nedávno jste získala ocenění Český Goodwill v kategorii veřejnosti a stala se Osobností ČG 2025. Jaký to byl pocit, když jste zjistila, že vás tolik lidí podpořilo? Co pro vás tohle uznání znamená – nejen osobně, ale i pro vaši značku a komunitu lidí kolem ní?
Podpora verejnosti ma úprimne dojala – bolo to silné potvrdenie toho, že aj malé, pomalé a tradičné remeslo má dnes svoje miesto a hodnotu.
Osobne je to pre mňa povzbudenie, že má zmysel robiť veci poctivo a dlhodobo, nie rýchlo a povrchne. A pre JaDoLi je to signál, že zákazníci a komunita vnímajú, čo stojí za mojimi výrobkami – nielen samotné produkty, ale aj spôsob práce, etiku, materiály a myšlienku udržateľnosti.
Zároveň to vnímam ako ocenenie pre všetkých, ktorí sa venujú remeslám, tradíciám a malej výrobe. Nie je to len „môj“ úspech, ale úspech celého prostredia, ktoré často pracuje mimo pozornosti médií. A ak to môže prispieť k tomu, aby sa o týchto témach viac hovorilo, o to väčší zmysel to pre mňa má.
Jak na galavečer Český Goodwill 2025 vzpomínáte? Jaké pocity jste měla, když zaznělo Vaše jméno?
Na galavečer Český Goodwill 2025 spomínam veľmi intenzívne. Atmosféra bola slávnostná, ale zároveň priateľská – stretla som množstvo ľudí, ktorí tiež stoja za svojimi projektmi s obrovským nasadením. Už to samo o sebe bol silný zážitok.
Keď zaznelo moje meno, úprimne som to chvíľu spracovávala. Nie som zvyknutá na reflektory a veľké pódiá. Bola som dojatá, hrdá a zároveň prekvapená, koľko emócií vo mne taký moment dokáže vyvolať.
Na pódiu som si uvedomila, že tam nestojím len sama za seba. Stojím tam za všetkých, ktorí podporujú malé remeslo, tradície a poctivú ručnú prácu. Za ľudí, ktorí mi veria, kupujú moje výrobky, sledujú moju cestu a držia mi palce.
Bol to pre mňa jeden z tých okamihov, ktoré človeka utvrdia v tom, že jeho práca má zmysel – aj keď je pomalá, aj keď je náročná, aj keď je „mimo hlavných prúdov“.
Adventné obdobie je pre mňa najintenzívnejšia časť roka. Je to čas, keď sa stretáva remeslo, očakávanie a emócie zákazníkov. Aby som to zvládla s pokojom, musím sa na to pripraviť oveľa skôr než v decembri.
Moja príprava je vlastne kombináciou stratégie a rituálov. Najprv si spravím realistický plán – čo stihnem, čo už nie, aké materiály potrebujem doplniť a aké objednávky môžem prijať bez toho, aby som pracovala pod stresom. Veľmi mi pomáha, keď mám jasno v kapacitách ešte predtým, než začne najväčší nápor.
Rituály sú zasa tie malé veci, ktoré ma držia v pokoji: ranné kakao, krátke prestávky v tichu. To všetko mi pripomína, že moja práca má byť radostná – že som si ju vybrala práve preto, aby ma nevytláčala z rovnováhy, ale dávala mi ju.
Čo sa týka vianočnej atmosféry – áno, každý rok pripravujem pár špeciálnych kúskov, limitovanú edíciu darčekových sád, či adventný kalendár.
Snažím sa, aby advent nebol závodom, ale obdobím, v ktorom môžem priniesť ľuďom trochu tepla – doslova aj obrazne.
Advent mám spojený s vďačnosťou – a keď sa obzriem za svojou cestou, uvedomujem si, že tým najväčším darom pre mňa nebol úspech ani ocenenia, ale zmena, ktorú to prinieslo do môjho života.
Podnikanie ma naučilo spomaliť, pozornejšie sa dívať okolo seba a vážiť si obyčajné veci. Keď človek pracuje rukami, s prírodným materiálom a v tempe, ktoré sa nedá urýchliť, začne vnímať svet jemnejšie, trpezlivejšie a úprimnejšie. A to je dar, ktorý sa nedá nikde kúpiť.
Jeden z najsilnejších momentov pre mňa bol, keď som si prvýkrát uvedomila, že moja práca má presah – že ľudia necítia len vlnený výrobok, ale aj kúsok domova, pokoja a poctivosti, ktorý do neho vkladám. Keď mi niekto napíše, že mu moje veci priniesli teplo, spomalenie alebo tichú radosť, viem, že to celé má zmysel.
A možno úplne najväčším darom je komunita okolo JaDoLi. Nikdy som nečakala, že sa okolo mojej tvorby prirodzene vytvorí priestor dôvery, podpory a vzájomnosti. To je to, čo ma drží aj v náročnejších obdobiach – vedomie, že to, čo robím v tichu lesa, dokáže niekomu urobiť deň krajším.
Komunita je pre mňa základ JaDoLi. Nie je to niečo, čo sa dá „vybudovať“ marketingom – vzniká prirodzene, keď ľudia vidia úprimnosť, konzistentnosť a hodnoty, ktoré sú skutočné. Preto s ľuďmi komunikujem tak, ako pracujem: otvorene, pokojne a bez zbytočných filtrov. Ukazujem proces, nielen výsledok. Aj chyby, aj pokusy, aj radosti z maličkostí.
Veľmi veľa sa od svojej komunity učím. Často mi dajú podnet na nový výrobok, upozornia ma na niečo, čo by som nevnímala, alebo mi pripomenú, že to, čo robím, má zmysel aj mimo môjho „lesného sveta“. Učia ma trpezlivosti, pokore a tomu, že poctivá práca sa nestratí – len si musí nájsť svojich ľudí.
Podnikateľom by som odporučila jedno: byť skutoční. Ľudia veľmi rýchlo vycítia, keď je komunikácia hraná alebo keď značka žije len z trendov. Komunita nevzniká okolo produktov, ale okolo hodnôt, ktoré značka reprezentuje. A to sa dá robiť len tak, že majiteľ značky stojí nohami pevne na zemi, vie, prečo robí to, čo robí, a je ochotný zdieľať svoju cestu – nie kvôli algoritmu, ale kvôli ľuďom.
Silné puto nevzniká cez akcie a slogan, ale cez dôveru. A dôvera sa buduje časom, konzistentnou prácou a úprimnou komunikáciou.
Do nového roku mám jedno veľké želanie – aby som dokázala zostať verná svojmu tempu, svojmu materiálu a sebe samej. Aby som sa nehnala rýchlejšie, než rastie ovčia vlna, a aby som sa rozhodovala podľa hodnôt, nie podľa tlaku.
Pre JaDoLi si prajem najmä to, aby si aj naďalej zachovalo svoju čistotu a prirodzenosť. Aby rástlo len tam, kde to dáva zmysel, a aby každý jeden výrobok niesol ten pokoj a moju energiu, ktorú cítim. Menej farbenia, viac autenticity, menej snahy napĺňať očakávania a viac radosti z toho, čo vlna sama ponúka.
A pre ľudí, ktorí ma sledujú – aj pre všetkých podnikateľov – si prajem, aby si dovolili tvoriť tak, ako im to je prirodzené. Aby sa nebáli spomaliť, prehodnotiť, zjednodušiť. Aby zistili, že úspech nie je v množstve, ale v pevnom základe. A že keď človek robí veci poctivo a z pravdy, tá správna komunita si ho nájde sama.
Nový rok bude dobrý, ak v ňom budeme mať kúsok odvahy, kúsok pokory a veľa vďačnosti za to, čo už máme.
To jsou krásná slova a naděje do nového roku. Děkujeme Vám za rozhovor!
